Výstraha nepomohla: Miláčik Martin Harich skončil, ale s noblesou
Zavyla ako ranené zviera, z duše sa jej sa vydralo dlhé neéé, položila hlavu na pódium a zúfalo sa rozplakala. Mala maximálne dvanásť a evidente bola fanúšičkou Martina Haricha. Nič nové pod slnkom. Pri každom príchode na pódium mal vždy najväčší potlesk, jasot a krik. Toto už nik v tejto SuperStar neprekoná. Ani ten, kto ju vyhrá. A ak, rozhodne to už nebude také spontánne, ako pri Martinovi. Nedám sa pokaziť Výstraha pre fanynky, keď musela porota použiť Divokú kartu, aby ho vrátila do hry, nepomohla. Ďalšie kolo bolo v poriadku a tentoraz Martin definitívne skončil. Leoš Mareš v rámci dramatizácie Rozhodnutia, použil doslova stredovekú lesť hodnú rytiera, ktorý oblieha nepriateľský hrad. Najprv poslal Haricha a Šepsa do „detskej izby“ k Tine. Potom si dole vydusil Lukáša Adamca s Gabikou Gunčíkovou. Obaja si už pripravovali rozlúčkovú reč, aby sa nakoniec dozvedeli, že z nich nevypadne ani jeden. V hale, kde sa všetci doslova kúpali v pote, sa v rozstrele medzi Harichom a Šepsom, začali kúpať v plači. Zdesené výrazy, slzy v očiach, bojové pomaľovania na pol ceste k zániku, napätie, dusno, zle. Aspoňže tentoraz nik neodpadol. :) „Nedám sa pokaziť ničím, ani SuperStar,“ povedal v jednej z dokrútok múdry pätnásťročný chalan. Svoje vypadnutie zvládol spevácky s absolútnou cťou a ľudsky s nadhľadom a vďakou. „Milujem vás,“ poďakoval fanúšikom, čím vyvolal ďalšiu vlnu slzavých niagarských vodopádov. Rozlúčil sa pozitívnou skladbou, usmial sa, zamával a odišiel. Škoda. Pretože ak niekomu bezvýhradne patrilo pódium, bol to Harich. Pretože ak niekomu odpadávali fanynky, bol to Harich. Pretože jediný, kto zvládol takúto obrovskú popularitu jasného miláčika s obrovským nadhľadom, bol Harich. Dodržal slovo. Nedal sa pokaziť. Ani SuperStar. Klobúk dole, chlapče! Kto to tu spieva? Parafráza na film Kto to tu hovorí, je namieste. Hovorím o poslednom kole Abba/Queen. Vokalistiky, tu boli, samozrejme, nevyhnutné. Jeden človek nemá šancu odspievať live štyri vokály, ani keby sa pokrájal. Neviem posúdiť, aký zvuk bol v sále, ale z televízora sa najmä pri Abbe, linul namiesto sprievodného spevu veľmi čudný šepot. Asi takto si predstavujem pazvuky v egyptských pyramídach, keď sa o polnoci začnú rozprávať duše starých panovníkov. Akoby boli vokalistky zle nazvučené a „uložené“ v priestore. To spôsobovalo dosť veľké problémy tak Gabike Gunčíkovej, ktorá v jednej chvíli doslova zavyla ako aj Lukášovi Adamcovi. Len Šepsovi pomohli, prvú časť odspievali s ním. Mal by im poďakovať. Počas Queenu sa situácia zlepšila, ale pred obrazovkou ste skutočne vokalistkám nemali veľmi za čo ďakovať. Žiaľ, prenosový zvukár môže robiť len s tým výstupom, ktorý dostane zo sály a obávam sa, že v tomto smere tu zlyhalo niekoľko ľudí. A ešte jedna vec by ma zaujímala. Nepatrím k ľuďom, ktorí delia dobré skladby na starinky a akože moderné. Na druhej strane som počas kastingov v jednom kuse počúvala výčitky poroty, prečo si záujemcovia o SuperStar nevyberajú súčasné skladby. A tak sa pýtam, nič proti Abbe ani Queenu, sú to neopakovateľné fenomény – prečo niekto vôbec toto kolo vymyslel? Keď je nad slnko jasné, že táto, v priemere sedemnásťročná mládež, vyrastala hudobne na niečom úplne inom. Iste, tú starú dobrú klasiku skôr, či neskôr objaví, lebo tak to v živote chodí. Iste, kvalitný spevák, bez ohľadu na budúce zameranie, by mal zaspievať všetko dobre. Napriek tomu otázka zostáva... Šakalí léta Keď sa obzriem za uplynulým týždňom, najväčším „škandálom“ boli rozhodne fotografie Lukáša Adamca z akejsi chorej párty. Poslal ich vraj jeho kamarát. Ktovie, či to nebol ten, čo mu siahal do rozkroku? Asi nie, na to by taký smrad nemal gule. Za pár grošov predal, dúfam, že bývalého kamaráta... Nie nadarmo sa hovorí, že bastard nie je psia „rasa“, ale ľudský charakter. Nuž, čo? Šakalí léta, šakalie myslenie, šakalí ľudia. Taká je doba. Niekto už v súťaži byť nechce, aj to nahlas povie, aj na to nemá, aj si to prizná, porota ho posiela preč, ale ostatní ho tam, dokonca proti jeho vôli, držia za každú cenu, čím mu robia medvediu službu. Každým ďalším kolom sa totiž diera medzi tými, čo na to majú a nemajú, priepastne zväčšuje. Takže na záver a na margo Šakalích liet len jedna parafráza zo známeho hitu: „... a toho Šepse ať vám osere pták!“